Kvalifikovaný

Už nejaký čas sa špáram v Abrahámovskej viere a čudujem sa, že niečo z roku 2000 pred našim letopočtom je úplne rovnako aktuálne aj po roku 2000 n.l. Čiže 4000 rokov prešlo, no základný Boží stavebný kameň našej i Abrahámovej éry je stále ten istý: VERIL AJ KEĎ NIČ NEVIDEL. A to sa mu rátalo za spravodlivosť, inak povedané - vďaka tomu bol Abrahám v správnom postoji, či správnom stave pred Bohom, kvalifikovaný stať sa Božím priateľom.  WOW (Pavol o tom píše v Galaťanom 3 aj v Rimanom 4.) Čo to bolo za vieru, že ho tak vysoko kvalifikovala? Len že Boh existuje? Aj Písmo vraví, že to je strašne málo.
Abrahámova viera bola oveľa hlbšieho a zásadnejšieho druhu. On totiž veril, že VŠETKO v jeho živote je v úplnej a starostlivej Božej pozornosti a VŠETKO sa deje pod suverénnou a osobnou rukou Božej prozreteľnosti. Aj keď realita bola v protiklade s Božím prísľubom, budúcnosť absolútne nejasná až beznádejná, okolnosti neriešiteľné, tlaky z vonka i z vnútra neodbytné, a k tomu žiadna Biblia, žiadna cirkev, žiadnych sto tisíc svedectiev a múdrych kníh, ktoré by si mohol prečítať, že by mu to lepšie dávalo zmysel ... nič také. A predsa, Abrahám bol úplne prvý v línii Božieho ľudu, ktorý dôveroval Bohu takýmto zásadným spôsobom. A mne to dnes tak veľmi štartuje tú moju chabú dôvero-vieru: že tu a teraz, v tomto zaseknutom čase a priestore je VŠETKO v ÚPLNEJ a STAROSTLIVEJ Ježišovej pozornosti a VŠETKO sa deje pod SUVERÉNNOU a OSOBNOU rukou Božej prozreteľnosti. ... toto je môj východiskový bod, a môžem kráčať ďalej, nebeským smerom, nebeským štýlom.