Neskutočne fascinujúce je objavovanie toho ohromného neviditeľného bohatstva. Aj v 2.Korniťanom sa o tom veľa píše, pomaličky slamkou srkám každé to jedno oči osvecujúce slovo.

Nemôžem sa proste pohnúť z tej 12stej kapitoly Rimanom. Už tri dni si dokola čítam známe a predsa brutálne hlboké pasáže v rozšírenej /amplified/ verzii. Aha, ako znie druhý veľmi známy verš:

V Skutkoch 9:31 som si uvedomila, že prvá Cirkev a tá dnešná majú predsa len niečo spoločné - Momentálny Pokoj. Pokoj od prenasledovania, tak ako dnes, nikto im nezakazoval v čo môžu a nemôžu veriť.. No netrval dlho, bol krehký ako tá čipka. Avšak kým trval, Cirkev sa BUDOVALA! Budovala sa v múdrosti, v cnostiach (charaktere), vo viere a...

Pár týždňov po prečítaní Genesis 1 mi v mysli neustále kolujú súvislosti s myšlienkou, že až v ŠTVRTÝ deň bolo stvorené slnko. K tomu, aby bolo svetlo, nebolo primárne potrebné. Lebo SVETLO bolo už od PRVÉHO dňa. Nikdy mi to nejak nedoplo, no teraz sa nemôžem vyhnúť porovnávaniu slnka so Svetlom. A to mi pripomína, aké fatálne dôležité je Svetlo...

Musím sa priznať, ale minule som schytala takúúú lekciu správania 😱, že konec....😫 Riadne a vytrvalo som dačo vyčítala svojmu mužíkovi, čo samozrejme neskončilo inak než hádkou. Potom dám malého spať a idem si čítať Písmo. Otvorím, kde naposledy a Boží Duch šepká "Túto pasáž čítaj ako o sebe a svojom mužovi." Ok, tak idem na to:

Malachiáš je posledná prorocká kniha pred Novým Zákonom. Akurát ju dokončujem a znovu mi zrkadlo nastavuje brutálna Božia úprimnosť, siahajúca až na dno našich (mojich) skrytých motívov.

"SLOVO SA STALO TELOM A KRVOU, A PRISŤAHOVALO SA DO NAŠEJ ŠTVRTE..." Ján 1:14

Už nejaký čas sa špáram v Abrahámovskej viere a čudujem sa, že niečo z roku 2000 pred našim letopočtom je úplne rovnako aktuálne aj po roku 2000 n.l. Čiže 4000 rokov prešlo, no základný Boží stavebný kameň našej i Abrahámovej éry je stále ten istý: VERIL AJ KEĎ NIČ NEVIDEL. A to sa mu rátalo za spravodlivosť, inak povedané...

DôVERUJ HOSPODINOVI CELÝM SVOJÍM SRDCOM (ak sa práve trápiš, bojíš, či rozčuľuješ - nedôveruješ),
A NEPOKÚŠAJ SA NA VŠETKO PRÍSŤ SÁM/SAMA (vzdaj už konečne ten boj s vetrom a odovzdaj to ozaj Bohu do rúk, alebo nebodaj myslíš, že v tvojich rukách by to bolo azda v tých najlepších???). POČÚVAJ BOŽÍ HLAS VO VŠETKOM, ČO ROBÍŠ A VŠADE KDE PÔJDEŠ, ...

"Chceš vyčnievať z radu? Tak zostúp nižšie. Buď služobníkom. Ak sa budeš naparovať, nečuduj sa ak ti niečo zrazu vybije dych. Ale ak si spokojný jednoducho s tým kým si, tvoj život bude stáť za veľa." Mat. 23:11,12 (msg)