Dnes mi jedna drahá osoba poslala svoju modlitbu z ranného stíšenia a musím ju zdieľať, lebo akoby mi ju z duše vyplula 💗💗💗 :

(Exodus/2.Mojžišova) Niet divu, že faraón je predobrazom ducha tohto sveta. Jeho taktika sa ani po 3500 rokoch príliš nezmenila. Stále používa rovnaké finty, aby odradil toho, čo sa rozhodne vykročiť Božou cestou:

Človek musí byť ozaj šťastný, keď sa naučí tomuto umeniu:

Každý deň sa sa viem vcítiť do tých "chudákov" učeníkov, keďže aj ja som riadny stresman. Búrka na mori - pre rybárov nič nevídané, musia sa s tým potýkať na pravidelnej báze a predsa zase vykrikujú "pomóc, ideme ku dnu!". Ak by ozaj šlo o život, Pán Ježiš by sa nerozčúlil nad ich panikárením, a tak skôr než zvolá na...

Slovom premenenú myseľ si predstavujem ako motýľa 🦋.

Hagar nazvala Hospodina, ktorý ju oslovil, "El -Roi". Povedala totiž, "Či som tu nezahliadla Toho, ktorý ma vidí." Gen 16:14

Ako žiť Krista v tejto cukríkovej kultúre? Fajnovej, zmyslovej, bohémskej, kde všetci chceme pre seba po každom smere to naj? Či si to nezaslúžime? (diskutabilné 😉) A ako Božie deti? Miláčikovia Kráľa?
Zastavujem sa dnes a zamýšľam sa nad tým, ako Písmo znovu otáča všetko naopak:

Čítam prvú kap.Kološanom a neviem sa z nej odtrhnúť, lebo toľko pokladov sa v nej skrýva. Tak aspoň pár perlí:

Už nejaký čas sa špáram v Abrahámovskej viere a čudujem sa, že niečo z roku 2000 pred našim letopočtom je úplne rovnako aktuálne aj po roku 2000 n.l. Čiže 4000 rokov prešlo, no základný Boží stavebný kameň našej i Abrahámovej éry je stále ten istý: VERIL AJ KEĎ NIČ NEVIDEL. A to sa mu rátalo za spravodlivosť, inak povedané...

Veľkorysosť vyvoláva veľkorysosť, avšak skúposť ochudobňuje. Ježiš vraví, "Božie kráľovstvo je ako semiačko hodené do poľa. Muž ho tam hodí, ide domov spať a ZABUDNE na to. Ono zapustí korene a vyrastie, človek ani netuší, že ako. Pôda to robí bez jeho pomoci: najskôr zelené stebielko, potom púčik a napokon zrelé zrno. Keď je úplné - je tu žatva!"...